Duševné problémy nepoznajú vekové hranice

Krízová linka pomoci pomáha nepretržite už jeden rok
Podľa WHO je depresia epidémiou 21. storočia, ktorej sa doposiaľ venovalo len veľmi málo pozornosti, a to aj napriek tomu, že trápi čoraz mladších ľudí. „Po vypuknutí pandémie koronavírusu na Slovensku sme spolu s IPčkom v apríli minulého roka uviedli do života novú COVID19 Krízovú linku pomoci, ktorá poskytuje nonstop, bezplatnú, anonymnú psychologickú pomoc širokej verejnosti. Technické riešenie linky zabezpečil Orange v rekordnom čase 12 dní. IPčku sme okrem vytvorenia bezplatného čísla 0800 500 333, poskytli aj ďalších 8 mobilných čísel, na ktoré sú presmerované prijaté hovory tak, aby linka fungovala nonstop aj v exponovanom čase. Sme nesmierne radi, že linka efektívne pomáha ľuďom zvládať krízové situácie,“ hovorí Andrea Ungvӧlgyi, manažérka a správkyňa Nadácie Orange a dodáva: „podporujeme ju naďalej, nakoľko si uvedomujeme nesmiernu dôležitosť tejto dostupnej psychologickej pomoci. Je dôležité, aby ľudia o svojich problémoch hovorili otvorene a neobávali sa vyhľadať odbornú pomoc“.
Aj vďaka cielenej osvete, kampaniam a online diskusiám, ako napríklad nedávny prvý online Festival pre dušu (www.festivalpredusu.sk), ktorý svojou účasťou podporila aj prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová, sa o duševnom zdraví hovorí na Slovensku oveľa viac.
Štatistiky Krízovej linky pomoci
Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa ľudia v rámci Krízovej linky pomoci zverili odborníkom, patrili pocity osamotenia a strach, sebapoškodzovanie, depresie, stres či myšlienky na ukončenie života. „Obracajú sa na nás aj ľudia, ktorí sú obeťami či svedkami domáceho násilia, ľudia, ktorí pociťujú úzkosť, strach, obavy či stres, ktorí sú zúfalí, bezmocní či depresívni. Nie raz sme pomáhali ľuďom aj pri prekonávaní tých najčiernejších myšlienok, “vysvetľuje Marek Madro z IPčka.
Krízová linka pomoci sa vďaka technickému riešeniu od Orangeu a finančnej pomoci od Nadácie Orange v priebehu roka významne rozrástla a v súčasnosti poskytuje nonstop poradenstvo cez telefón, online chat, e-mail či videohovor. Záujem verejnosti o odbornú pomoc bol od začiatku veľký. Len za prvý týždeň sa na Krízovej linke pomoci uskutočnilo 893 poradenstiev a krízových intervencií v rozsahu viac ako 700 hodín. Ku koncu apríla 2021 celkový počet kontaktov na Krízovej linke pomoci vzrástol na bezmála 30-tisíc. Najčastejšie sa ľudia so svojimi problémami zverili odborníkom cez telefón a chat.

Počet kybernetických útokov narastá. Ako sa môžu firmy chrániť?
Kybernetické hrozby sa neustále menia a útočníci používajú čoraz sofistikovanejšie metódy na prekonanie bezpečnostných opatrení. Napriek tomu najmä obzvlášť zraniteľné menšie firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov. Vzhľadom na narastajúci počet kybernetických útokov je nevyhnutné, aby zaviedli efektívne opatrenia na ochranu svojich dát. Aké sú najväčšie dopady takýchto útokov a ako sa môžu firmy proti nim chrániť? Aké zmeny v kybernetickej bezpečnosti by mali firmy zaviesť, aby minimalizovali riziká? Ako do celého vstupuje umelá inteligencia? Toto všetko a ešte viac sa dozviete vo videorozhovore s naším kolegom Gabrielom Dzanom.

Konektivita budúcnosti je tu: Čo prinesie 5G Standalone pre firmy?
Predstavte si budúcnosť, kde roboty vo fabrikách okamžite reagujú na zmenu objednávok, lekári operujú pacientov cez obrazovku bez rizika oneskorenia a obrovské priemyselné komplexy fungujú bez káblov – spoľahlivo a efektívne. Už si nemusíte len predstavovať. Táto budúcnosť je na Slovensku realitou vďaka technológii 5G Standalone (SA), ktorú Orange ako prvý prináša aj slovenským firmám pod názvom 5G+.

Riešiť kybernetický útok reaktívne je neskoro
Lukáš Urbanovský, marketingový manažér Orange Slovensko v rozhovore pre Techbox prezradil, ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi, ale aj ako sa vyhnúť stratám peňazí a dát. Vo videu sa tiež dozviete viac o trendoch ako AI, IoT, či kedy sa začať zaujímať o kyberbezpečnosť a ako Orange komplexne pristupuje k bezpečnosti od edukácie zamestnancov až po monitoring infraštruktúry.