Čo chýba deťom v pestúnskych rodinách? Láska to nie je

Rodinu Labudovcov dnes tvoria traja členovia. Otec Miro, mama Ivana a dvanásťročný Jarko. Pred troma rokmi však boli Labudovci ešte bezdetní workoholici. Všetko sa zmenilo, keď si uvedomili, že majú skvelú prácu a dobre rozbehnutú kariéru, ale ich životu niečo chýba. Jednoducho mali množstvo rodičovskej lásky na rozdávanie. Na prahu päťdesiatky sa však nerozhodli pre vlastné dieťa, ale pre pestúnstvo. Chceli podať pomocnú ruku deťom, ktorým láska rodičov chýba. Malého Jarka poznali od jeho šiestich rokov a keď mal deväť, vzali si ho do pestúnstva. Všetkým trom toto rozhodnutie zmenilo život. „Práca vytvárala prioritu v našom živote, napĺňala nás a boli sme v nej úspešní. Deti nám nechýbali, až do určitého bodu. Po vzájomnej dohode sme sa rozhodli podstúpiť prípravu na pestúnsku starostlivosť,“ hovorí Ivana Labudová. „Jarko bol vstupenkou do iného rozmeru života a cestu máme stále pred sebou, ale už v trojici,“ zhodujú sa Labudovci. Pestúnsky život má množstvo svetlých stránok, ale treba priznať, že aj pestúni majú z detí občas hlavu v smútku. Nie každý deň je prechádzkou ružovou záhradou. „Získali sme kompletnú rodinu s 12-ročným chlapcom, ktorý má svoje potreby a očakávania ako každé bežné dieťa v jeho veku. Zrazu sa nám otvorili nové dvere do čarovného sveta, ktorý nás obohatil a treba povedať, že aj omladil,“ hovorí o novom živote Labudová. Pestúnske rodiny však musia byť pripravené na nečakané situácie. S dieťaťom neboli od narodenia, čo prináša mnoho prekvapení. Znamená to prijať aj jeho minulosť, problémy a niekedy nevysvetliteľné správanie.

Pestúnske rodiny to nemajú vždy ľahké

„Najnáročnejšie je asi vyrovnať sa so zvláštnosťami a potrebami týchto detí. Mnoho detí v náhradnej starostlivosti trpí rôznymi diagnózami, poruchami pozornosti, ADHD. Vyžadujú si veľa starostlivosti a trpezlivosti. A to nehovorím o rôznych vnútorných zraneniach z obdobia prenatálneho obdobia či pobytu v detskom domove,“ hovorí o realite pestúnskych rodín Andrea Krajčíová, ktorá si s manželom zobrala do starostlivosti dvojčatá, desaťročného Richarda a Dušana. „Je dôležité uvedomiť si, že deti, ktoré vyrastajú v náhradnej rodinnej starostlivosti, majú prežitú traumu zo straty a z ďalších zážitkov, ktoré dieťa môže mať za sebou. Aj keď sa dieťa hneď dostane do inej rodiny, čo je ideálny stav, môže tam zostať niečo, čo potrebuje spracovať,“ hovorí Anna Kratochvílová z občianskeho združenia Návrat. Dieťa vytrhnuté z rodinného prostredia vždy prežije traumu a potom je neľahkou úlohou pestúnov, aby mu opäť dali nádej, že aj jeho má niekto rád. Čím dlhšie dieťa vyrastá v bezvzťahovom prostredí, tým viac sa to môže komplikovať. Navyše pestúni nemajú ľahkú úlohu, keďže zverené dieťa nebude nikdy tak celkom ich. „Pestúnstvo nie je adopcia. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi,“ hovorí Kratochvílová. Do pestúnstva sa najčastejšie dostane dieťa, ktorému rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť. Preto súd rozhodne o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti. Po dovŕšení dospelosti však náhradní rodičia málokedy zatvoria deťom dvere, nech už spolu prežili čokoľvek. „Po dovŕšení dospelosti sa pestúnstvo oficiálne končí, ale z našej skúsenosti vychádza, že pestúnski rodičia na základe vybudovaných vzťahov naďalej sprevádzajú dieťa a udržujú s ním vzťahy,“ hovorí o fungovaní náhradnej rodiny Kratochvílová.

Keď mama nie je len jedna

Deti pestúnov vedia, že nežijú so svojimi biologickými rodičmi. Na druhej strane si možno ešte viac uvedomujú, čo slová otec a mama znamenajú. „Jarko nevníma, že sme len pestúni, aj keď nás volá Mirko a Ivka. Dostala som odpoveď priamo od neho: ,Vnímam to tak, že ste moji rodičia, a beriem vás ako vlastných. Ste moji skutoční rodičia',“ hovorí Labudová a srdce jej poskočí, keď spomína zážitok zo školy. „Keď triedna učiteľka povedala, že Jarko nás v škole volá mama a oco, to vie človekom poriadne zatriasť a vohnať mu slzy do očí.“ Keď si chlapca brali do pestúnskej starostlivosti, bolo im povedané, že chlapec sa bude ťažko integrovať do rodiny, lebo vidí len svoje záujmy ako dôsledok doterajšieho spôsobu života. Niekedy sa však netreba zmieriť s tým, čo povedia druhí. „Začiatkom leta sme išli domov. Začalo mierne pršať, tak sme pridali do kroku. Jarko bol na bicykli a rýchlo nám zmizol z očí. Zrazu sa objavil na ceste s veľkým dáždnikom. Ivka, Mirko, tu máte dáždnik, aby ste nezmokli. Pre niekoho banalita, pre nás obrovský posun vpred,“ rozpráva Labudová.

V pestúnskej rodine vznikajú aj talenty

Deti v pestúnskych rodinách nemali detstvo ako deti z bežných rodín. V úvode ich života sa s nimi pohrala nepriazeň osudu, ale vďaka láske cudzích ľudí nakoniec môžu nájsť fungujúcu rodinu aj svoje miesto v živote. Dokážu rozvíjať svoj talent a nadanie. Pestúnske rodiny vychovávajú deti, ktoré by inak s veľkou pravdepodobnosťou strávili roky svojho detstva mimo rodinného prostredia a nezažili by hlboký, bezpečný a trvalý vzťah s blízkymi ľuďmi, kde sa môžu realizovať a nájsť svoj životný smer. „Jarko je výnimočný tým, že má rád šport. Florbal je jeho vášňou, ale rád aj lyžuje, jazdí na bicykli, na kolobežke. Veľmi pekne kreslí a jeho výkresy máme vystavené v kancelárii. Jeho obľúbeným predmetom je matematika, ale hádam ešte radšej má informatiku. Zaujíma sa o počítače a moderné technológie, je veľmi zručný a rád opravuje a montuje všakovaké veci. Ako povedal, raz v byte všetko sám opraví,“ hovorí Labuda o nadaní ich pestúnskeho syna. „Sme radi, že Jarka bavia informačné technológie. Máme záujem ho v tomto ďalej podporovať,“ dodáva. Podobných rodín je na Slovensku mnoho. Na rozvoj pestúnskych detí vynakladajú nemalé úsilie, ktoré však nie je dostatočne ohodnotené. „Pestúni by si na Slovensku určite zaslúžili lepšie pochopenie zo strany okolia, ale určite aj vyšší finančný príspevok,“ hovorí Kratochvílová a dodáva, že pestúnski rodičia dostávajú mesačný rodičovský príspevok 187 eur a na dieťa 192 eur. Pestúnskym rodinám a rozvoju detí však môžu počas Vianoc pomôcť aj zákazníci Orangeu. Dáta, ktoré zo svojho mobilného paušálu nestihnú minúť, môžu darovať vybraným pestúnskym rodinám, ktoré Orange vybaví balíkom služieb Love. Za každých nazbieraných 7 200 GB nespotrebovaných dát Orange odmení jednu pestúnsku rodinu internetom. Nespotrebované dáta sa tak premenia na dar, vďaka ktorému dieťa v pestúnskej rodine môže ešte viac rozvíjať svoje poznanie a talent. Študovať, učiť sa, zbierať poznatky a žiť nový život. Nadácia Orange pomôže ďalšími 50-tisíc eurami formou grantového programu Darujte Vianoce osobám s ťažkým životným osudom. Tie sa do programu nezapájali samé, navrhoval ich niekto iný. Orange tým vyjadruje vďaku, že jeho zákazníci myslia na ostatných. Prihlásili 585 príbehov a tie podporené budú vyhlásené 3. decembra 2019.

Ako darovať nespotrebované dáta?

Zákazníkom Orangeu stačí poslať SMS v tvare "DARUJEM" na bezplatné číslo 100 a na konci fakturačného obdobia automaticky darujú tie dáta, ktoré nestihli minúť.